ARCHA

Dana Podracká, Palo Bálik

Naša cena: 20,00 €

Člen SSV: 17 €
Obj. čislo: 15093
Na sklade
Počet strán:
340 s.
Väzba:
brožovaná
Rozmer:
14,5 x 21 cm
ISBN:
978-80-8161-254-1

Osemdesiat poeticky prerozprávaných príbehov inšpirovaných Bibliou a apokryfmi v zrkadle obrazov súčasného sveta otvára nový priestor na chápanie Starého a Nového zákona.

Viac info

Ukážka z knihy

Posledná večera

Satan vstúpil do Judáša a zaviedol jeho nohy i dušu k veliteľom stráží. Keď predstúpil pred veľkňazov, satan mu otvoril ústa a povedal:

„Vydám vám toho, ktorého chcete zabiť! Uzavrime obchod.“

„Dostaneš tridsať strieborných. Taká je cena za zradu,“ povedali a museli sa veľmi premáhať, aby neprejavili svoju radosť.

K nohám mu hodili mešec s mincami, ktoré po dopade na zem sčerneli.

Judáš mince prepočítal satanovými prstami. Začudoval sa, že sú čierne, ale veľkňazi mu povedali:

„Sčerneli na tvoju počesť! Odteraz bude striebro černieť ako pripomienka zrady. Ber a choď!“

Od tej chvíle hľadal Judáš príležitosť, ako vydať strážam Ježiša. Ježiš to vedel, pretože bol Boží Syn. A snažil sa na to pripraviť aj učeníkov. Na sviatok Nekvasených chlebov bolo treba zabiť baránka. Ježiš poslal Petra s Jánom do mesta. Povedal im:

„Choďte a pripravte veľkonočnú večeru.“

„Kde ju máme pripraviť, Rabbi?“ opýtali sa ho.

„Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, kam vojde, a povedzte majiteľovi, aby vám ukázal hornú sieň. Tam pripravte baránka.“ Peter s Jánom urobili, ako im Ježiš prikázal. Keď sa zvečerilo, zhromaždili sa v sieni. Strhla sa medzi nimi hádka. Dohadovali sa, ktorý z nich je najväčší. Ježiš vstúpil do stredu medzi nich a povedal im:

„Kto chce byť veľký v Božích očiach, musí sa stať služobníkom všetkých. Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, alebo ten, čo obsluhuje? Ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.“

Keď to povedal, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom vzal džbán, ktorý priniesol človek, čo doviedol Petra s Jánom do domu. Nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol prepásaný. Umýval im nohy jednému za druhým. Umyl nohy aj Judášovi a utrel mu ich. Judáš sa prizeral tomu, čo Ježiš robí, a na chvíľu bol v takej milosti, že to satan takmer nemohol zniesť. Nastrčil nohu k Ježišovým ústam, akoby chcel, aby mu ju pobozkal. A Ježiš mu nohu pobozkal na znak pokory a lásky pred každým človekom.

„Čo to robíš, Pane?“ povedal Šimon Peter, ktorý sedel vedľa Judáša.

„Neprišiel som súdiť, ale spasiť,“ povedal mu Ježiš.

Potom pokľakol pred Šimonom Petrom. On mu povedal:

„Pane, ty mi chceš umývať nohy?“

Ježiš mu povedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr to pochopíš.“

„Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ povedal mu Šimon Peter.

Ježiš mu povedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel na Božom kráľovstve.“

„Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ pokúsil sa zažartovať Šimon Peter.

Ježiš mu odvetil: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“

Satan v Judášovi sa pomrvil na lavici ako bazilišok.

Keď im umyl nohy a obliekol si odev, sadol si k stolu a povedal im:

„Chápete, čo som vám urobil?“

„Nezaslúžili sme si to, Rabbi. Ján Krstiteľ vravel, že nie je hoden zaviazať ti šnúrku na topánke, a ty si nám umyl nohy!“ vraveli všetci okrem Judáša.

„Vy ma oslovujete Pán a Učiteľ. A to aj som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte navzájom umývať nohy.“

„Dal si nám lekciu milosrdenstva,“ podotkol Ján.

„Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, ktorý ho poslal. Keď to budete mať na pamäti, budete blahoslavení.“

Ján sedel po Ježišovej pravici a bol taký pohrúžený do jeho slov, že mu hlava spočinula na jeho hrudi.

„Nehovorím o vás všetkých,“ povedal Ježiš. „Ja viem, koho som si vyvolil, ale musí sa naplniť Písmo: ‚Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihne proti mne pätu.‘“

„O akej päte to hovoríš, Pane?“

„Čo sa stane, Rabbi?“

„Jeden z vás ma zradí.“

Učeníci sa pozreli jeden po druhom v rozpakoch, o kom to hovorí.„Kto je to, Pane?“ osmelil sa opýtať Šimon Peter.

„Ten, komu podám namočenú smidku.“

Namočil smidku chleba do harosetu, kaše z ovocia, uvarenej v octe, a podal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. Hneď po podanej smidke vstúpil do neho satan.

„Čo chceš urobiť, urob čo najskôr,“ povedal mu Ježiš.

Nik z učeníkov tomu nerozumel, ale Judáš vzal mešec, vložil si do úst namočenú smidku a vyšiel zo siene. Ostatní si mysleli, že Ježiš ho poslal ešte na nákup alebo aby niečo rozdal chudobným. Preto si z odchodu Judáša nerobili ťažkú hlavu. A bola noc.

 



Recenzie