Doteraz nepublikovaná historická próza Mila Urbana sa odohráva na Liptove a odkrýva neľahký osud viacerých postáv. Jurajovi Majdišovi-Smoliarovi nepriatelia už druhý raz vypálili dom a myslel si, že prišiel o svoju rodinu. Nevedel, že jeho dcéra Anka aj syn Boguš sú ešte nažive. Cesty oboch súrodencov sa nečakane skrížili na Veľkom hrade, ktorý bol v rukách krutého Petra Komorovského.
„Anka je ojedinelá, historická próza v kontexte Urbanovej tvorby, azda preto je v mnohých aspektoch odlišná od ostatných diel autora. Tenduje k povesti, no zároveň daný žáner presahuje nadčasovými úvahami o Božej (ne)spravodlivosti a milosti, no tiež o zmysle bytia vo vypätých životných, existenciálnych situáciách. Dielo vychádza po takmer osemdesiatich rokoch od svojho vzniku, čo svedčí aj o splácaní publikačných dlhov voči autorovi, o kompletizovaní jeho tvorby.“
Marta Součková, literárna vedkyňa
Recenzie
Anka je historická próza, ale jej nadčasové úvahy o Božej (ne)spravodlivosti a milosti môžu pomôcť mnohým hľadajúcim ľuďom, ktorým v dnešnom svete prebytok zakrýva zmysel života.
„Ponevierali sa v divom strachu a pochybnostiach, či má taký život zmysel a či hodno v ňom pokračovať. Ale strach i pochybnosti pomaly zmizli. Aj keď prišli o všetko, tam dnu, v prsiach ostalo čosi, čo ich hnalo (...) donútilo začať odznova. Čo to bolo? Viera? Nádej? (...) bolo to niečo úžasne mocné, čosi nesmierne dôležité v živote človeka (...) cítil, že život – akokoľvek je ťažký – je dobrá vec.
„Ty neveríš v Božiu spravodlivosť.“
„Nie. Nemôžem.“
Starec sa nepohoršil: „Rozumiem. Stalo sa ti niečo také, že nemôžeš veriť. Oj, veď nie si sám. Je vás ako maku (...) ja verím, že sa to zmení. Verím, lenže... nikto si nesmie myslieť, že sa stane zázrak (...) že príde Boh a všetko to tu dá do poriadku. (...) On nám dal dosť, dal nám srdce aj rozum, aby sme vedeli rozlišovať dobré od zlého.... Teraz už záleží len na nás, aby sme si svoje veci podľa toho zariaďovali.“
„Zle sme si to zariadili. Budeme musieť svoje chyby naprávať.“
„Čo robiť, aby sa to napravilo?“
„Opatrovať pravdu, aby nám nezmizla spred očí, pomáhať....“
„Ale čo my, chudáci zmôžeme?“
„Veľa, synku, ani netušíš koľko... Ide o to, aby....“
Monika
O autorovi
MILO URBAN (*1904 – †1982) je slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry. Pracoval v denníku Slovenský národ, v periodikách Vatra a Slovák a od roku 1940 bol šéfredaktorom ľudáckych novín Gardista. V rámci svojej tvorby písal realistické novely, poviedky zo života horalov a romány z obdobia druhej svetovej vojny. Jeho najvýznamnejším dielom je trilógia Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach.
