So svojou najnovšou publikáciou Jezuliatko prichádza nás nitriansky biskup Viliam Judák (* 1957), obľúbený a vzácny duchovný sprievodca, pozýva vykročiť v ústrety Jezuliatku, v ústrety sviatkom radosti a svetla. V prvej časti knihy s názvom Putovanie k Vianociam nás v dňoch od 1. decembra do 8. januára sprevádza adventnými a vianočnými zamysleniami, ktoré sú výzvou aj inšpiráciou. Druhá časť, ktorá obsahuje Príbehy z národov, otvára pred čitateľom široký horizont univerzálnej Cirkvi v jej mnohorakom prežívaní Vianoc. Táto príťažlivá publikácia pomôže čitateľovi Vianoce nielen bohato prežiť, ale tešiť sa z ich pomalého doznievania počas celého liturgického roka.
Ukážka z knihy
Ukážka z druhej časti knihy
Španielsko
Vianočný zázrak
Pri pomyslení na Vianoce si mnohí ľudia robili starosti. Práce bolo málo a peňazí nedostatok. Najviac to pociťovali tí najchudobnejší.
Možnosť, ako sa dostať k peniazom, videli vo vianočnej lotérii. V ten rok sa hlavná výhra vyšplhala na niekoľko miliónov a bola rozdelená do 180 lósov. Zapojil sa každý: členovia kráľovského dvora, policajti, predavači, čističi topánok a aj mnohí tí, čo nemali žiadny príjem.
Nie každý si mohol dovoliť kúpiť lós, preto sa pospájali členovia rodiny, priatelia či kolegovia, aby sa naň spoločne poskladali. Prvé lósy sa začali predávať už na jeseň.
Všetci netrpezlivo čakali celé týždne na zlosovanie, ktoré sa každoročne konalo dva dni pred Vianocami.
V kantabrijských horách žil chudobný farár, ktorý tam spravoval malú nemocnicu. Nemal však dostatok prostriedkov na jej prevádzkovanie, a tak sa obával, že kliniku bude musieť zatvoriť. Počas bezsenných nocí premýšľal, ako by mohol nemocnicu zachrániť. Napokon mu čosi zišlo na um. Kúpil si z tých málo prostriedkov, ktoré mal k dispozícii, desatinu lósu a ešte v ten istý deň napísal riaditeľovi lotériovej spoločnosti list, v ktorom mu do podrobností vykreslil zúfalú situáciu. List ukončil slovami:
„Preto Vás zo srdca prosím, aby ste to zariadili tak, aby na môj lós pripadla čo najväčšia výhra. Pre Vás by to predsa nemal byť problém. Pán Boh Vám to odplatí. Číslo môjho lósu je 76085.“
Keď si riaditeľ lotériovej spoločnosti list prečítal, nesmierne sa rozčúlil. Čo si o sebe ten farár myslí?! Chvíľku premýšľal, že ho bude žalovať za urážku. Keď sa však troška upokojil, rozhodol sa, že farára aspoň dôrazným spôsobom napomenie. Ako riaditeľ mal však veľa práce a nakoniec na celú záležitosť zabudol.
A tak čas plynul a nadišiel 22. december. Ako každý rok, číslo vytiahnutého lósu pri verejnom zlosovaní oznamovali siroty.
„Hlavná výhra pripadla na lós 76085!“ prečítalo smelo osirelé dievčatko.
Keď to farár počul, od úžasu takmer onemel. Toľké peniaze vo svojom živote ešte ani nevidel! Najbližšie roky bude teda o jeho drahých chorých postarané!
Hlboko dojatý napísal riaditeľovi lotériovej spoločnosti ďakovný list:
„Milý priateľu, dúfam, že Vás teraz môžem takto oslovovať. Chcel by som Vám týmto listom vyjadriť, aj v mene chorých, moju najsrdečnejšiu vďaku. Urobili ste to vynikajúco. Priznávam, že s takouto vysokou sumou som vôbec nepočítal, lenže pre chudobných nemožno nikdy urobiť dosť.“
(neznámy autor)
