FAUST

Johann Wolfgang Goethe

Naša cena: 90,00 €

Člen SSV: 76,50 €
Obj. čislo: 15131
Na sklade
Počet strán:
576
Väzba:
pevná väzba
Rozmer:
200 x 283 mm
ISBN:
978-80-8161-320-3
Viac info

Goetheho Faust, veľdielo svetovej literatúry, ktoré vyšlo v Spolku svätého Vojtecha dvestodesať rokov po publikovaní prvého dielu tejto drámy, sa dotýka večného zápasu o ľudskú dušu. O čom vlastne Faust je? Školák by povedal, že o zmluve medzi diablom a človekom. Bystrejší by doplnil, že o neuhasiteľnom smäde po poznaní. Pravdou je aj jedno, aj druhé.

Spolok svätého Vojtecha od svojho vzniku siahal nielen po výsostne duchovnej literatúre, ale aj po hodnotných dielach svetovej literatúry. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia tak z jeho vydavateľskej dielne vychádzali literárne skvosty Alessandra Manzoniho, Grahama Greena, Gilberta K. Chestertona či Henryka Sienkiewicza. Na túto tradíciu chce vydavateľstvo nadviazať aj dnes, preto v minulých rokoch vydalo svetoznáme publikácie ako Citadela od Antoina de Saint-Exupéryho či Manzoniho Snúbencov.

I keď teraz Goetheho Faust vychádza v staršom preklade slovenského germanistu Mórica Mittelmanna-Dedinského (1914 – 1989), po vyše polstoročí ide o prvé kompletné vydanie obidvoch dielov v slovenčine. Výnimočnosťou tohto vydania je predovšetkým výtvarné a grafické spracovanie, na ktorom sa podieľali renomovaní autori. Ilustrácie akademického maliara Miroslava Cipára otvárajú nové vrstvy nielen Goetheho drámy, ale aj ľudského boja o vlastnú dušu. Svojou modernosťou predstavujú dávny príbeh súčasnému človeku, mohutnosťou zas naliehavo apelujú, že táto dráma sa nekončí a dotýka sa každého z nás. Grafická a typografická úprava uznávaného grafického štúdia Pergamen dáva vyniknúť dominantným ilustráciám a čitateľovi pritom ponúka prirodzený kontakt s textom. Jej pridanou hodnotou je prebal, ktorý na vnútornej strane ukrýva reprodukciu jednej z najimpozantnejších ilustrácií majstra Cipára. Toto vydanie Fausta chce byť holdom ľudskej umnosti a tvorivosti.

O autoroch

Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832), veľduch svetovej literatúry, hĺbavý mysliteľ a vášnivý učenec, vedomý si svojej impozantnosti a výnimočnosti, človek charizmatický, ktorý doteraz fascinuje svojou jedinečnou osobnosťou, činorodým životom a neprekonaným dielom. Kto sa na Goetheho pozrie cez optiku viery, nutne v ňom odhalí extrémnu túžbu po láske, ktorá nikdy nebola dokonale naplnená, ako aj neutíchajúcu túžbu po poznaní, ktorú ohraničenosť ľudského života takisto nedokáže naplniť. A neubráni sa paralele s Augustínovou skúsenosťou, ktorú po dlhom hľadaní vyjadril slovami: „Stvoril si nás pre seba, Bože, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“

Miroslav Cipár (*1935, Semeteš) patrí medzi najvšestrannejších, najneúnavnejších a najuniverzálnejších slovenských výtvarníkov. Jeho tvorivým životom sa vinie čiara, ktorá je azda dedičstvom drotárskych predkov. Zakorenený vo svojom domove i hodnotovom svete pozýva knižnými ilustráciami detských i dospelých čitateľov do kúzelného sveta fantázie. Jeho maľby nútia opustiť prvoplánové úvahy, pozdvihnúť myseľ vyššie, oslobodiť sa od miesta i času a premýšľať nad veličinami, ktoré nás prevyšujú. Impozantná faustovská kompozícia oscilujúca na hranici ilustrácie a maľby, príbehu a abstrakcie je, ako napokon všetky majstrove diela, výsledkom intenzívneho štúdia, poctivého uvažovania a nekonečného vnútorného boja.

Ukážka z knihy

MEFISTOFELES

Keď sa, ó, Pane, zasa blížiš k nám

s otázkou, ako u nás všetko má sa,

a že aj inak rád ma vídaš sám,

nuž tu ma vidíš, kde je táto chasa.

Prepáč, že neužívam veľké slová,

hoci sa preto mi aj smeje tento zbor;

môj pátos by ťa rozosmial vždy znova,

keby si smiať sa nezabudol skôr.

O slnku, svetoch nie som informovaný,

vidím len, jak sú ľudia umáraní.

Ten malý zemeboh je stále bez premien

a taký čudesný priam ako v prvý deň.

Trošičku lepšie žil by vari,

keby si nebol dal mu klam nebeských žiarí;

rozumom zve ich, ale má ich na to, ver,

aby bol zverskejší než každý zver.

Mne zdá sa, Vaša Milosť, ak len vám je vďaka,

jak z dlhonohých cikád voľajaká,

čo skáče, hopká, lieta si

a hneď sa piesňou v tráve ohlási.

Keby len v tráve! Nech si do nej ľahne!

On ale nosom stále trčí v bahne.

HOSPODIN

Už nemáš riecť mi druhé čosi?

Len stále chodíš na ponosy?

Na zemi večne nič ti nie je vhod?

MEFISTOFELES

Nie, Pane! Nachádzam tam vždy len plno psôt.

Priam ľúto mi je ľudí aj s ich útrapami;

už biednych mučiť ani nechce sa mi.

HOSPODIN

Znáš Fausta?

MEFISTOFELES

Doktora?

HOSPODIN

Hej, to sluha môj!

MEFISTOFELES

Ten blázon ozaj čudesne vám slúži.

Po zemskej strave ani nezatúži.

Do diaľav štve ho nekľud, nepokoj;

že blázon je, to vie snáď uhádnuť.

Najkrajšie hviezdy z neba žiada stále,

zo zeme najviac slastí sať má chuť

a ani blízkosť, ani diale

neuspokoja rozbúrenú hruď.

HOSPODIN

Ak teraz mi aj slúži zmätene,

už veľmi skoro privediem ho k jasu.

Vie sadár: Keď sa stromček zelenie,

je kvet a plod už otázkou len času.

MEFISTOFELES

Stávka, že stratíte i jeho, Pane,

ak dovolenie dáte mi

tou mojou cestou viesť ho nebadane.

HOSPODIN

No pokiaľ žije na zemi,

nič sa ti veru nezakáže.

Poblúdi človek v každom snažení.