Novinársko-cestovateľský zápisník ponúka zbierku reportáží a príbehov, ktoré autorka písala štvrťstoročie hlavne počas svojich novinárskych či misijných ciest do rozličných kútov sveta. Spolu s ňou sa po jazere Tana doplavíte k starobylým kláštorom v Etiópii a osviežite pri vodopádoch Iguazú v Brazílii. Zistíte, ako sa spracováva škorica, spoznáte liturgiu plnú spevu a tanca či život výnimočných misionárov. Navštívite budhistický kláštor, ale i kláštory kresťanských rehoľníkov. Dozviete sa o misijnej a rozvojovej práci v rôznych kútoch sveta od Srí Lanky až po Brazíliu, nahliadnete do každodenných radostí i zápasu skúšaných ľudí, ktorí nestrácajú nádej.
Ukážka z knihy
OVOCNÉ ŽENIČKY
Keď vám nalejú do pohára svoj prírodný ovocný džús, nepochybne vám tvár rozžiari blažený úsmev. Pre ženy oblasti Baixa Grande v brazílskom štáte Bahia sa ovocie stalo zdrojom obživy i životného naplnenia.
V malej budove, kde sa ženy z dediny Štvrtý kilometer pravidelne stretávali, bola kedysi škola. Po tom, čo v jej blízkosti postavili novú cestu, sa deti stávali obeťami častých dopravných nehôd, preto školu presťahovali a neveľkú budovu dali k dispozícii ženskej kooperatíve, ktorá spracováva ovocie.
Keďže v ich kraji sa darí ovociu ako mango, marakuja, ananás či papája, ktoré postupne dozrievajú od novembra do marca, začali z nich vyrábať ovocné džúsy a predávať ich na trhu. Mrazená ovocná dreň nie je len výborné osvieženie, ale aj zdroj vitamínov. Na radu svojej vernej pomocníčky rehoľnej sestry Terezihny sa obrátili na diecézu Ruy Barbosa, ktorá sa venuje podpore vidieka a poľnohospodárstva. S jej pomocou získali príspevok na nákup ďalších dvoch mrazničiek. Odvtedy prevzali iniciatívu a všetko si spravujú samy.
Ich ovocný džús neobsahuje konzervačné ani prídavné látky, preto ho začali ponúkať aj do škôl ako desiatu pre deti. Z peňazí, ktoré zarobili, zrenovovali budovu. Keďže počet zapojených žien ustavične rástol a už ich bolo tridsať, rozdelili sa na dve skupiny. Jedna spracúva ovocie, druhá koreniny.
Hľadali aj ďalšie spôsoby, ako ovocie spracovať čo najlepšie, no nie všetky pokusy dopadli dobre. Keď začali vyrábať džemy, ľudia ich nekupovali, pretože nie sú zvyknutí používať ich, a podobne to dopadlo aj so sušeným ovocím. Keď štát prestal poskytovať sociálnu podporu, ľudia si už nemohli dovoliť kupovať ani tie produkty, o ktoré mali predtým záujem, ale mrazený ovocný džús pretrval. Sestra Terezhina so smiechom dodáva, že keby z ovocia robili destiláty, určite by uspeli, ale to robiť nechcú.
Snom žien je kúpiť si auto, aby mohli sprevádzkovať donášku džúsov do domácností. Aj to je však beh na dlhé trate, pretože ani jedna zatiaľ nevlastní vodičský preukaz. Entuziazmus však nestrácajú a naďalej hľadajú spôsoby, ako svoje malé komunitné podnikanie úspešne rozvíjať. Ekonomický rozmer pritom nepovažujú za najdôležitejší. S presvedčením tvrdia, že keby išlo iba o peniaze, už by to vraj dávno vzdali. Dôležitá je pre ne vzájomná podpora. Delia sa o svoje problémy a spoločne ich riešia.
Pri popíjaní lahodných džúsov nám rozprávajú zaujímavé fakty o ovocí, ktoré spracovávajú. Napríklad, že ananás je druh bromélie a pestuje sa najmä v horúcich suchých oblastiach, pretože na rast potrebuje iba pol litra vody ročne – dokáže si ju vytiahnuť zo zeme a udržať v listoch, takže na jednom mieste sa môže rastlina pestovať až tridsať rokov. Alebo napríklad, že kešu oriešky vyrastajú na konci zdužnatenej kvetnej stopky takzvaného kešu jablka, ktoré síce v skutočnosti nie je plod, ale môže sa konzumovať a je veľmi osviežujúce.
Ovocné ženičky nás osviežili nielen ovocím, ale aj smiechom a humorom. Odchádzali sme od nich plní radosti a vitamínov.
