Utrpenie sa však uňho spájalo s veľkou radosťou, ktorá vyplývala z jeho zjednotenia s Kristom. V komunite s rehoľnými bratmi bol dušou spoločnosti a radostne žartoval. Ale po istom čase musel odísť, lebo prežíval veľké utrpenie. Hovorieval: „Som jedna veľká rana.“ Svojej duchovnej dcére písal: „Nemilujem utrpenie pre utrpenie, ale pre ovocie, ktoré prináša: zvelebuje Boha, zachraňuje duše, vyslobodzuje z očistca – môžem chcieť niečo viac?“
