Dokument vysvetľuje definíciu toho, čo je človek v Starom a Novom zákone. Témy sú zosúladené do súvislého celku. Základom je originálny výkladový postup, ktorý za referenčný text zvolil rozprávanie Gn 2 – 3, pretože tieto biblické stránky považuje novozákonná literatúra a dogmatická tradícia Cirkvi za kľúčové. V úvodných kapitolách autor stručne načrtáva to, čo konštituuje osobu človeka, a už od počiatku ju zasadzuje do dynamického procesu, v ktorom ľudské stvorenie prijíma rozhodujúcu úlohu pre svoju vlastnú budúcnosť. Toto všetko je predstavené vo vzťahu k aktívnej a láskavej Božej prítomnosti, bez ktorej sa nedá pochopiť ani podstata človeka, ani zmysel jeho dejín. Každý z významných bodov je rozvinutý s odkazom na celú biblickú literatúru – rôzne tradície Starého i Nového zákona prispievajú k vytvoreniu komplexného obrazu postavy človeka, ktorý sa predstavuje ako tajomstvo, otvorené skúmaniu, a ako jeden z divov Božieho konania. Tento dokument učiteľom teologických fakúlt, ale aj katechétom a študentom poslúži ako pomôcka, ktorá chce ukázať ucelený pohľad na Boží plán, ktorý sa začal stvorením a postupne sa uskutočňuje až do svojho naplnenia v Kristovi, novom človeku.
Ukážka z knihy
Druhá kapitola
ČLOVEK V ZÁHRADE
69. Podľa počiatočného rozprávania v Gn 2 Stvoriteľ umiestnil človeka do „záhrady“, ktorú Boh na tento účel „vysadil“ pre svoje stvorenie (porov. Gn 2, 8). Použité výrazy bezprostredne poukazujú na pozitívne aspekty tohto určenia: záhrada totiž prirodzene vyjadruje plodnosť, krásu, užitočnosť a umiestnenie v Edene; vychádzajúc z významu tohto hebrejského termínu (‘ēden) navodzuje potešenie a pôžitok.
Ako ukáže komentár k biblickému textu Gn 2, 8 – 20, status človeka (’ādām) tvoria tri základné prvky, ktoré určujú konkrétne jeho poslanie vo vzťahu k zemi, jeho prirodzené prostredie (porov. Ž 115, 16). Prvým prvkom je jedlo: človek čerpá z pôdy to, čo každodenne živí jeho existenciu; táto skutočnosť sa stáva predmetom premýšľania v celej biblickej tradícii. Druhým prvkom je výzva pracovať na uchovaní a rozvíjaní zvereného dedičstva, čo napomáha obžive a kvalite života človeka. Podobne ako predchádzajúca, aj táto téma sa javí ako veľmi dôležitá pre súčasnú sociálnu situáciu. Biblia ponúka k tejto téme cenný a smerodajný prínos. Tretím prvkom je vzťah medzi človekom a zvieratami. Zvieratá, ktoré sú zasadené do toho istého prostredia ako ’ādām, predstavujú príspevok okrem iného k jedlu a práci človeka. Táto na pohľad menej dôležitá téma je pomerne obšírne spracovaná v rozprávaní Gn 2 a nachádza dosť značný ohlas v celej biblickej literatúre. Stáva sa preto povinnosťou sústrediť aj k tejto téme indikácie biblického textu, a tak si osvojiť vernejšie chápanie podstaty a povolania človeka.
Tieto tri prvky sú vzájomne medzi sebou prepojené, keďže ide o komplementárne vyjadrenia vzťahu medzi človekom a pozemským svetom. To však nevylučuje, že môžu byť spracované jednotlivo v ich špecifickosti, čím sa poukáže na bohatý význam každého z nich. Osobitne dôležitá téma Božieho zákazu jesť z ovocia stromu poznania dobra a zla (porov. Gn 2, 16 – 17) bude obšírnejšie rozvinutá v štvrtej kapitole tohto dokumentu.
Gn 2, 8 – 20
Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat).
I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil.
A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“
Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel.
