Antiqua et nova je nóta, ktorú v januári 2025 vydali spoločne Dikastérium pre náuku viery a Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie. Zaoberá sa vzťahom medzi umelou a ľudskou inteligenciou a ponúka úvahy o antropologických a etických výzvach, ktoré so sebou AI prináša v oblasti medziľudských vzťahov, ekonomiky a práce, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, ale i zneužívania či už na dezinformácie, alebo vojnové účely.
Stáva sa človek vďaka AI lepší, duchovne zrelší, uvedomujúci si svoju ľudskú dôstojnosť, zodpovednejší, otvorenejší voči druhým, najmä voči núdznym a slabým? Zodpovednosť totiž nemožno preniesť na stroje, zostáva na človeku. Len ľudská osoba môže byť morálne zodpovedná za problémy technologickej spoločnosti, ktoré majú v konečnom dôsledku duchovnú povahu. Preto je potrebné čeliť im prehĺbením duchovnosti.
Ukážka z knihy
I. Úvod
1. Vo svetle starobylej aj novej múdrosti (Mt 13, 52) sme povolaní zamýšľať sa nad výzvami súčasnej doby a nad nevídanými možnosťami, ktoré prináša vedecko-technický pokrok, osobitne aktuálny rozvoj umelej inteligencie. Kresťanská tradícia vníma dar inteligencie ako výnimočný aspekt ľudskej prirodzenosti, keďže človek bol stvorený „na Boží obraz“ (Gn 1, 27). V súlade s integrálnym pohľadom na človeka a jeho biblickým poslaním „obrábať“ a „strážiť“ zem (Gn 2, 15) Cirkev zdôrazňuje, že tento dar má byť uplatňovaný rozumne a zodpovedne, najmä pri využívaní technických poznatkov v službe spravovania stvoreného sveta.
2. Zároveň podporuje pokrok vo vede, technike, umení i v ostatných formách ľudského snaženia a považuje ho za súčasť spolupráce „muža a ženy s Bohom pri zdokonaľovaní viditeľného stvorenia“. Kniha Sirachovcova potvrdzuje, že Boh „dal ľuďom aj znalosť, aby ho ctili za jeho podivné činy“ (Sir 38, 6). Ľudské schopnosti a tvorivosť pochádzajú od Boha a ich správne využitie je oslavou Boha, lebo verne odzrkadľujú Božiu múdrosť a dobrotu. Keď si kladieme otázku, čo znamená „byť človekom“, musíme mať na zreteli aj naše vedecké a technické schopnosti.
3. V uvedených intenciách sa v tomto dokumente zameriavame na antropologické a etické problémy, ktoré sú sprievodným javom umelej inteligencie. Ich riešenie je mimoriadne naliehavé, keďže jedným z cieľov tejto technológie je simulácia ľudskej inteligencie, ktorá ju vytvorila. Na rozdiel od mnohých iných ľudských výtvorov možno umelú inteligenciu trénovať na výsledkoch ľudskej tvorivosti, aby generovala nové „artefakty“ tak rýchlo a sofistikovane, až sa stáva rovnocenným súperom človeka, dokonca môže prekonávať jeho schopnosti. Očividný príklad je schopnosť umelej inteligencie vytvárať texty a obrazy, ktoré sú na nerozoznanie od diel ľudskej proveniencie. Oprávnené obavy a kritiku vzbudzuje aj jej potenciálna úloha v šírení nepravdivých informácií medzi verejnosťou. Táto technológia je navrhnutá tak, aby sa sama učila, samostatne prijímala rozhodnutia, prispôsobovala sa novým situáciám a poskytovala riešenia, ktoré jej tvorcovia vôbec nepredpokladali. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa vynárajú závažné celospoločenské otázky týkajúce sa etickej zodpovednosti a bezpečnosti ľudí. Aktuálna situácia opodstatnene vedie k hlbšiemu zamysleniu sa nad tým, čo vlastne znamená byť človekom a akú úlohu by mali ľudia vo svete zohrávať.
4. Možno konštatovať, že názory na danú problematiku sa zhodujú v jednom. Umelá inteligencia predstavuje novú, významnú etapu v spolupráci ľudstva s technológiami a stáva sa ústredným problémom, ktorý pápež František nazval „epochálna zmena“. Ovplyvňuje dianie na celom svete, prakticky vo všetkých oblastiach, vrátane medziľudských vzťahov, vzdelávania, práce, umenia, zdravotníctva, práva, vojnových konfliktov i medzinárodných vzťahov. Vzhľadom na enormný progres umelej inteligencie je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť jej antropologickým a etickým dôsledkom. Na jednej strane je potrebné minimalizovať riziká a predchádzať škodlivých vplyvom a na druhej zabezpečiť, aby sa jej aplikácie využívali v prospech pokroku ľudstva a spoločného dobra.
5. Cirkev prejavuje hlboký záujem aktívne prispieť k lepšiemu poznaniu pravdy o umelej inteligencii. V duchu výzvy pápeža Františka na obnovu „múdrosti srdca“ ponúka v tomto vyhlásení svoje poznatky a skúsenosti prostredníctvom antropologických a etických úvah. Je pripravená zapojiť sa do celosvetového dialógu o týchto témach a zároveň vyzýva všetkých, ktorým je zverené odovzdávanie viery – rodičov, učiteľov, kňazov i biskupov –, aby tejto zásadnej problematike venovali primeranú a dôslednú pozornosť. Aj keď je tento dokument primárne určený predstaviteľom Cirkvi, naším cieľom je, aby sa s jeho obsahom oboznámila aj širšia verejnosť, najmä všetci tí, ktorí sú presvedčení, že vedecký a technický pokrok má slúžiť človeku a spoločnému dobru.
6. V nadväznosti na uvedené skutočnosti považujeme za potrebné už na úvod objasniť rozdiel v samotnom chápaní pojmu inteligencia v kontexte umelej a ľudskej inteligencie. Následne objasníme kresťanské ponímanie ľudskej inteligencie, ktoré vychádza z filozofických a teologických tradícií Cirkvi. V záverečnej časti potom predkladáme návrh usmernení, ktoré majú napomôcť zabezpečeniu rešpektovania ľudskej dôstojnosti a podpore všestranného rozvoja človeka i spoločnosti pri vývoji a používaní umelej inteligencie.
