Život Konštantína a Život Metoda približujúce život solúnskych bratov, ktorí v 9. storočí priniesli vieru na naše územie, patria medzi najstaršie a najvýznamnejšie písomné pamiatky. Záver audioknihy tvorí Proglas a modlitba Otčenáš v staroslovienčine.
Číta Dušan Jamrich a Jozef Šimonovič.
Recenzie
Tento týždeň slávime 5.7. Cyrila a Metoda a v rámci toho som si stiahol a vypočul kratšiu audioknihu o ich živote. Vyzdvihujem oboch interpretov. Chýbajú mi názvy kapitol v knihe. A oceňujem preklad Otče náš v staroslovenčine na konci knihy. Tu som si ho prepísal: Otče naš, iže jesi na nebesi, da svjatit sja ime Tvoje, da pridet carstvije Tvoje, da budet volja Tvoja jako na nebesi i na zemli. Chleb naš nasuščnyj dažd’ nam dnes’, i ostavi nam dolgi naša, jakože i my ostavljaem dolžnikom našim, i ne vvedi nas vo iskušenie, no izbavi nas ot lukavago. Jako Tvoje jest’ carstvo, i sila, i slava, vo veki vekov. Amin’.
Prikladám krátku časť ako ukážku, v akom duchu a atmosfére je kniha poňatá: „Brat môj, čas náš sa napĺňa...,“ prehovoril Metod tichým hlasom, keď stáli na prahu kniežacieho dvora v Rastislavovom hradisku. V očiach mu žiarila pokora, ale aj hlboké presvedčenie. Konštantín, ktorého odvtedy svet pozná ako Cyrila, položil ruku na jeho plece. „Prišli sme so slovom, nie s mečom. Nech teda každé písmeno, ktoré sme zapísali, je ako semeno v úrodnej zemi. A ak bude treba, brat môj, obetujeme aj posledný dych pre túto zem.“ Vtom sa ozval hlas ľudu. Nie výkrik vojny, nie hnev, ale spev – prvý spev v ich vlastnej reči. V hlaholike. V modlitbe. A v tej chvíli vedeli, že ich cesta nebola márna.
Knihu odporúčam. Celkovo je to iný typ knihy a biografie, ale prináša to viacero momentov zo života, ktoré ma prekvapili a nad ktorými som sa vôbec nezamyslel. A prináša to aj iný typ pohľadu na vlastné slávenie svätej omše a spevy v slovenčine. Je to pre nás samozrejmosť. Som za ňu vďačný.
yogi
