Svätá Hildegarda z Bingenu (1098 – 1179) patrí medzi veľké postavy svätých žien stredoveku. Žila v pohnutom období dejín, ktorú charakterizovali križiacke výpravy, nezhody medzi pápežom a cisárom, pápeži a protipápeži, odklon duchovenstva od evanjeliových ideálov. Táto nesmierne nadaná a všestranná žena, mystička a prorokyňa, sa vyznačovala obdivuhodnou duševnou energiou, pevnosťou charakteru, nekompromisným postojom pri pranierovaní svetáckeho života kňazov a nekonzistentných postojov panovníkov. Svätosť jej života, ktorá sa prejavovala v milosrdnej láske voči všetkým, ktorí k nej vystierali ruky, prežiarila všetky nasledujúce stáročia. Viedla aj k rozhodnutiu pápeža Benedikta XVI. vyhlásiť ju za svätú na základe tzv. ekvivalentnej kanonizácie, ktorá sa viaže na jej starobylý kult a všeobecnú úctu v Cirkvi. Svätá Hildegarda je patrónkou esperantistov, jazykovedcov a prírodovedcov.
