Po skúsenosti s duchovným dialógom pápeža Františka s donom Marcom Pozzom o Otčenáši sa pápežovi Františkovi javilo ako žiaduce prebrať ďalšiu modlitbu. Tentoraz sa obaja autori podujali na dialóg o modlitbe Zdravas, ktorá nás sprevádza od detstva. Postup zvolili rovnaký ako v prípade knihy o Otčenáši. Na jednotlivých stranách publikácie sa nachádza rukopis Zdravasu s podčiarknutou invokáciou, za ktorým nasleduje rozhovor Marca Pozzu s pápežom a krátka meditácia na uvedenú invokáciu od pápeža Františka. Na stránkach tejto knihy pápež odhaľuje svoj vzťah k Márii, o ktorej hovorí, že nás učí žiť s materinským srdcom, milovať, odpúšťať, posilňovať, vštepovať vieru a nádej do sŕdc ľudí. Neobchádza ani svoj postoj k žene vo všeobecnosti, ako aj k ženám, ktoré zohrali významnú úlohu v jeho živote. Napriek svojej hlbokej úcte k Panne Márii neváha však poopraviť náš pohľad na prehnané prejavy úcty k Márii, o ktorej hovorí, že Mária nikdy nechcela byť protagonistkou, ale každým svojím slovom a postojom upriamovala pozornosť na Ježiša. Kniha vznikla na základe rozhovorov medzi pápežom Františkom a Marcom Pozzom, pričom čerpá aj k príhovorov pápeža na Anjel Pána a zo stredajších katechéz.
Ukážka z knihy
Dejiny spásy, pápež František, sa začínajú otázkou: „Adam, kde si?“(porov. Gn 3, 9). Máriin príbeh sa začína odpoveďou: „Tu som“ (porov. Lk 1, 38). Akoby mama odpovedala za nás, akoby dala všetky odpovede, ktoré sme nedali my. No jedno je isté. Keď parafrázujeme Indra Montanelliho, povieme, že sú chyby, ktoré voňajú vypratou bielizňou, a sú iné, ktoré zapáchajú kanálom. Mária je mama hriešnikov, nie skazených ľudí. Sú to dve úplne odlišné veci.
Mária nemôže byť mamou skazených, pretože skazení matku zrádzajú, zrádzajú príslušnosť k rodine, k ľudu. Hľadajú len svoj prospech, či už ekonomický, intelektuálny, politický, akýkoľvek. Ich rozhodovanie je egoistické, povedal by som satanské. Zamykajú dvere znútra. A Mária nemôže vstúpiť. Uzatvárajú sa, preto sa treba za nich modliť, aby nimi niečo zatriaslo, aby nimi niečo pohlo a presvedčilo ich, že svet sa nezačal nimi a nimi sa ani neskončí. Skazení sa uzatvárajú, nepotrebujú matku, otca, rodinu, nepotrebujú patriť k ľudu. Pestujú iba sebectvo a otcom sebectva je diabol. Mária je Matkou všetkých nás hriešnikov, od tých svätejších až po menej svätých. Ona je mama. Pamätám si, keď moja mama hovorila o svojich piatich deťoch, povedala: „Moje deti sú ako prsty na ruke, každé je iné. Ale keď sa pichnem do jedného prsta, cítim takú istú bolesť, ako keby som sa pichla do iného.“ Mária nás hriešnikov, sprevádza na našej ceste, každého s jeho hriechmi. Keď sa modlíme „pros za nás hriešnych“, ako keby sme povedali: „Som hriešnik, ale opatruj ma.“ Mária nás neustále ochraňuje.
O autoroch
JORGE MARIO BERGOGLIO (Buenos Aires 1936) vstúpil do Spoločnosti Ježišovej ako novic vo veku 21 rokov. Za kňaza bol vysvätený v roku 1969. Pomocným biskupom v Buenos Aires sa stal v roku 1992, arcibiskupom toho istého mesta v roku 1998. Do kolégia kardinálov ho v roku 2001 vymenoval Ján Pavol II., za pápeža bol zvolený 13. marca 2013 a prijal meno František. V súvislosti so životom a činnosťou pápeža Františka vyšli v Spolku svätého Vojtecha tieto knihy: FRANTIŠEK: život a revolúcia (2015), 365 dní s pápežom Františkom (2015, 2016), Bergogliov zoznam (2016), exhortácia Amoris laetitia (2017), Posolstvá pápeža Františka (2017), Otče náš (2018), exhortácia Gaudete et exsultate (2018).
MARCO POZZA (Calvene 1979) je katolícky teológ, novinár, televízny moderátor a väzenský kaplán v Padove. Píše pre rôzne časopisy a je autorom trilógie o osobe Ježiša Krista. Tento vášnivý športovec a maratónsky bežec je známy predovšetkým svojou zanietenosťou pre prácu s mládežou a novými formami apoštolátu nielen medzi študentmi v univerzitnom meste Padova.