Ďalší titul z dielne Pápeža Františka, ktorý v rozhovoroch s Marcom Pozzom po častiach rozoberá modlitbu Verím v Boha, je koncipovaný podobne ako predchádzajúce tituly Otče náš a Zdravas´, Mária. Na jednotlivých stranách nájdeme rukopis modlitby Verím v Boha vždy s predmetnou podčiarknutou invokáciou, za ktorým potom nasleduje rozhovor Marca Pozzu so Svätým Otcom a krátka meditácia na konkrétnu invokáciu.
Publikácia Verím v Boha vďaka analýze jednotlivých veršov ponúka úžasný náhľad do tajov tejto hlbokej modlitby. Odpovede pápeža Františka vlejú do duše nové poznanie, nádej, prehĺbia vieru a povzbudia na ceste života. Okrem toho prezradia aj zaujímavý pohľad na často diskutované témy, akými sú nebo, peklo, očistec či vzkriesenie tela.
MARCO POZZA (Calvene 1979) je katolícky teológ, novinár, televízny moderátor a väzenský kaplán v Padove. Píše pre rôzne časopisy a je autorom trilógie o osobe Ježiša Krista. Tento vášnivý športovec a maratónsky bežec je známy predovšetkým svojou zanietenosťou pre prácu s mládežou a novými formami apoštolátu nielen medzi študentmi v univerzitnom meste Padova.
Ukážka z knihy
Boh, ktorý je láska
Chcem predovšetkým každému povedať hlavnú pravdu: Boh ťa miluje. Neprekáža, ak si to už počul, chcem ti to pripomenúť: Boh ťa miluje. Nikdy o tom nepochybuj, čokoľvek by sa v tvojom živote stalo. V akýchkoľvek okolnostiach si nekonečne milovaný.
Možno tvoja skúsenosť s otcovstvom nebola najlepšia, možno bol tvoj pozemský otec ďaleko a chýbal ti alebo naopak, bol dominantný a vlastnícky; alebo jednoducho nebol otcom, akého si potreboval. Neviem. No čo ti môžem s istotou povedať je, že sa môžeš celkom bezpečne vrhnúť do náručia nebeského Otca, Boha, ktorý ti daroval život a ktorý ti ho dáva v každom okamihu. On ťa pevne drží a zároveň ti dovoľuje pocítiť, že úplne rešpektuje tvoju slobodu.
V jeho slovách nachádzame mnohé vyjadrenia lásky. Akoby hľadal rôzne spôsoby prejaviť ju, aby zistil, či niektoré z týchto slov prenikne k tvojmu srdcu.
Niekedy sa predstavuje ako láskaví rodičia, ktorí sa hrajú so svojimi deťmi: „Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho“ (Oz 11, 4).
Niekedy sa javí plný nehy ako matka, ktorá úprimne miluje svoje dieťa láskou vychádzajúcou z jej bytia a nie je schopná zabudnúť či opustiť ho. „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba“ (Iz 49, 15).
Ukazuje sa dokonca ako zamilovaný, ktorý ide až tak ďaleko, že si dá vytetovať svoju milovanú do dlane, aby mal pri sebe stále jej tvár: „Hľa, do dlaní som si ťa vryl“ (Iz 49, 16).
Inokedy zdôrazňuje silu a pevnosť svojej lásky, ktorú nič nepremôže: „Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie, hovorí Pán, tvoj zľutovník“ (Iz 54, 10).
Alebo hovorí, že nás odjakživa očakával, lebo sme neprišli na tento svet náhodou. Prv než sme jestvovali, boli sme v pláne jeho lásky: „Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň“ (Jer 31, 3).
Alebo nás upozorní, že jeho láska nie je smutná, je to čistá radosť, ktorá sa obnovuje, keď sa ním necháme milovať: „Uprostred teba je Pán, tvoj Boh, spásonosný hrdina; zajasá nad tebou od radosti, obnoví svoju lásku, výskať bude od plesania“ (Sof 3, 17).
V jeho očiach si skutočne vzácny, nie si bezvýznamný; si preňho dôležitý, pretože si dielo jeho rúk. Preto ti venuje pozornosť a pripomína si ťa s láskou. Musíš dôverovať v Božiu pamäť. „Dôverujte, že Boh pamätá: jeho pamäť nie je ,pevný disk’, ktorý zaznamenáva a archivuje všetky naše dáta, ale jeho pamäťou je láskavé a súcitné srdce, ktoré sa teší z definitívneho zmazania každej našej stopy zla“ (homília počas omše na 31. svetových dňoch mládeže, Krakov, 31. júla 2016). Nechce brať do úvahy tvoje chyby a v každom prípade ti bude pomáhať, aby si sa poučil zo svojich pádov. Pretože ťa miluje. Usiluj sa zostať chvíľu v tichu a dovoľ, aby ťa miloval. Snaž sa umlčať všetky vnútorné hlasy a výkriky a zostaň chvíľu v objatí jeho lásky.
Je to láska, „ktorá sa nevnucuje a netlačí, láska, ktorá neodsúva na okraj, neumlčuje a nemlčí, láska, ktorá neponižuje a nepodrobuje si druhého. Je to Pánova láska, láska každého dňa, mierna a úctivá, láska slobody a pre slobodu, láska, ktorá uzdravuje a pozdvihuje. Je to Pánova láska, ktorá vie viac o vstávaní ako o pádoch, viac o zmierení ako o zákazoch, namiesto odsúdenia dáva novú príležitosť, je skôr budúcnosťou než minulosťou“ (príhovor na slávnosť otvorenia 34. svetových dní mládeže, Panama, 24. januára 2019).
