Výnimočný román talianskeho spisovateľa Alessandra Manzoniho, vrcholného autora talianskeho romantizmu, historický román Snúbenci, vyšiel po prvýkrát v roku 1827 a je právom považovaný za jeden z najhodnotnejších a najčítanejších románov talianskej literatúry. Román sa dotýka základných tém ľudského života a aj v súčasnosti ho úradné osnovy talianskych škôl zaraďujú do povinnej literatúry. Manzoniho román, zasadený do Lombardska v čase španielskej nadvlády, rozpráva príbeh dvoch mladých snúbencov, Lucie a Renza, ktorých ľudská zloba a ctižiadosť od seba na dlhý čas oddelí. Obaja sú osudom ťažko skúšaní. Cez pretrpené nešťastie si obe postavy uvedomujú, že vďaka prozreteľnosti sa možno aj na zlo pozerať z pozitívnej stránky, ktoré sa stáva „užitočným nešťastím“. Je zaujímavé, že toto vysvetlenie reality románu nie je vyjadrené v prvej osobe rozprávača, ale je zverené hlavným postavám. Renzo a Lucia majú veľmi jednoduché chápanie prozreteľnosti, ktorú stotožňujú s čnosťou a šťastím – Boh podľa nich odmieňa dobrých a zaručuje víťazstvo spravodlivosti, ale v Manzoniho vyššom ponímaní čnosť a šťastie sa stotožňujú len v perspektíve večného života – iba tam je istota, že dobrí budú odmenení a zlí potrestaní.
