Taliansky teológ a spisovateľ Elio Guerriero (*1948) ponúka prvý komplexný životopis emeritného pápeža Benedikta XVI. a zaznamenáva celú epochu, ktorú tento mysliteľ hlboko poznačil. Vo vyváženom portréte vykresľuje životné míľniky i dielo brilantného teológa a skromného človeka Josepha Ratzingera. Na pápežský stolec zasadol v roku 2005, keď Katolíckou cirkvou otriasali sexuálne i finančné škandály a usiloval sa o očistu Cirkvi, preto zostal mnohými nepochopený. V roku 2013 svojím nečakaným rozhodnutím vzdať sa pápežského úradu a stiahnuť sa do ústrania ohromil celý svet a získal si nečakané uznanie. Kniha sa začína predhovorom pápeža Františka a prináša prvý rozhovor Benedikta XVI. po skončení jeho pontifikátu.
Recenzie
Ukážka z knihy
Presťahovanie do Regensburgu poskytlo Ratzingerovi vytúžené ticho a radosť z nového stretnutia s teológiou. Po búrlivom vystriedaní viacerých univerzít a účasti na zasadnutiach koncilu mohol profesor teológie, ktorého kniha Úvod do kresťanstva obchádzala svet, konečne zakotviť na mieste, ktoré pokladal za definitívne. V Regensburgu sa rodina Ratzingerovcov dala znova dokopy: Joseph a Maria sa spojili s Georgom, ktorý tam ako dirigent zboru Spatzen prežíval šťastné obdobie. Mnohým jeho podaniam Schütza, Bacha, Vivaldiho či Monteverdiho sa dostalo medzinárodného uznania. V roku 1976 dôstojne oslávili tisíc rokov od vzniku tohto slávneho súboru.
Joseph po ťažkých rokoch v Tübingene mal pocit, že konečne nadobudol vlastnú teologicko--dogmatickú víziu,1 ktorá bola pre neho začiatkom plodnej tvorby, konečne už nie náhodnej, ale programovanej. Znova sa preto cítil doma nielen vo fyzickom zmysle na mieste, kde si dal postaviť bývanie, aby tam spolu so súrodencami strávil zvyšok života, ale aj v zmysle kultúrnom a duchovnom. Bol presvedčený, že našiel a bude môcť rozvíjať svoju teologickú metódu, harmonicky založenú na Písme, cirkevných otcoch, Tradícii. V Regensburgu vôbec nežil v odlúčení v odľahlom kúte Nemecka, ďaleko od veľkých kultúrnych centier, ako mu to predpovedali ohovárači. Naopak, čoraz viac ho angažovali do zodpovedností, ktoré ho pripravovali na úlohy, o akých vtedy nemal ani zdania.
Medzinárodná teologická komisia
Medzi mnohými iniciatívami Pavla VI., ktorými chcel splniť želania koncilových otcov, vyjadrené počas Druhého vatikánskeho koncilu, bolo v roku 1969 zriadenie Medzinárodnej teologickej komisie. Tak ako Synoda biskupov mala v spolupráci so Štátnym sekretariátom a rímskou kúriou zaručiť účasť biskupov na riadení všeobecnej Cirkvi, tak mala Kongregácia pre náuku viery brať do úvahy, akú veľkú úlohu zohrali na koncile teológovia, a mala zabezpečiť, aby boli vypočutí a aby ich prínos bol začlenený do rozhodnutí a podnetov bývalého Posvätného ofícia. Komisia pozostávala z tridsiatich teológov rôznych škôl a národov. Vybral ich pápež na návrh prefekta kongregácie. Medzi prvými pozvanými, ktorí mali zostať vo funkcii päť rokov, boli predovšetkým teológovia, ktorí zohrali rozhodujúcu úlohu na Druhom vatikánskom koncile, a teda, samozrejme, aj Ratzinger. A tak sa dvakrát do roka musel regensburský profesor odobrať do Ríma a diskutovať o novej orientácii teológie, týkajúcej sa zvlášť chúlostivých aspektov života Cirkvi. Bola to pre neho možnosť zostať v kontakte s veľkými teológmi, ktorí sa preslávili na Druhom vatikánskom koncile, a zoznámiť sa aj s novými menami.
