Apoštolská exhortácia sa zrodila zo špeciálnej biskupskej synody o Amazónii, ktorá sa konala v Ríme od 6. do 27. októbra 2019. Pápež František v texte príťažlivým spôsobom ponúka rámec na uvažovanie o amazonskej realite a ľudským spôsobom ju približuje. Používa pritom doslova poetický jazyk, cituje amazonských básnikov a hovorí o svojich snoch pre Amazóniu. Ide o ďalší z pápežských dokumentov zameraných na ekológiu a ochranu stvorenia.
Ukážka z knihy
15. Treba sa najprv rozhorčiť, ako sa rozhorčil Mojžiš (porov. Ex 11, 8), ako sa rozhorčil Ježiš (porov. Mk 3, 5), ako sa rozhorčuje Boh nad nespravodlivosťou (porov. Am 2, 4 – 8; 5, 7 – 12; Ž 106, 40). Nie je zdravé, aby sme si zvykli na zlo, nedopusťme, aby v nás uspali sociálne svedomie, keď „brázda ničenia či dokonca smrti pre všetky naše oblasti [...] ohrozuje život miliónov ľudí a osobitným spôsobom životné prostredie obyvateľov vidieka a pôvodných obyvateľov“. Príbehy nespravodlivosti a krutosti, ku ktorým došlo v Amazónii aj počas minulého storočia, by v nás mali vyvolávať hlboký nesúhlas, ale zároveň by nás mali urobiť citlivejšími na vnímanie aktuálnych foriem zneužívania človeka, defraudácie a smrti. Čo sa týka tejto hanebnej minulosti, priblížme si aspoň jedno rozprávanie o utrpeniach miestnych ľudí venezuelskej Amazónie v ére kaučuku: „Domorodcom nedávali peniaze, len tovar a za takú vysokú cenu, že ho nikdy nedokázali zaplatiť, [...] platili, ale domorodcovi vraveli: ,Máte veľký dlhʻ a on sa musel vrátiť a pracovať. [...] Viac než dvadsať dedín ye'kuana bolo úplne zdevastovaných. Ich ženy boli znásilňované, odrezali im prsníky, tehotným rozpárali bruchá. Mužom odsekávali prsty na rukách alebo celé zápästia, aby už nemohli chytať ryby, [...] spolu s ďalšími scénami toho najabsurdnejšieho sadizmu“.
16. Tieto dejiny utrpenia a pohŕdania ľudskou dôstojnosťou nemožno len tak ľahko uzdraviť. A ani kolonizácia sa nezastavuje, len sa v niektorých zónach mení, maskuje a ukrýva, ale nestráca nič zo svojej arogancie k životu chudobných a ku krehkosti životného prostredia. Biskupi brazílskej Amazónie pripomenuli, že „dejiny Amazónie ukazujú, že v nej vždy bola nejaká menšina, ktorá zarábala na úkor chudobnej väčšiny a na rabovaní – bez akýchkoľvek škrupúľ – prírodných bohatstiev oblasti, Bohom darovanej národom, ktoré tu žijú celé tisícročia, a migrantom, ktorí prišli v priebehu minulých storočí“.
