Exkluzívne pre členov SSV.
Tradičný obľúbený knižný kalendár na rok 2023 je venovaný osobitne životu i pôsobivej poézii svätej Terézie z Lisieux, od ktorej narodenia uplynie v roku 2023 stopäťdesiat rokov. Príspevok z pera hematologičky i biblistu pripomína výročie objaviteľa krvných skupín Jana Janského. V kalendári sa nezabúda ani na výročia spojené s dejinami Spolku svätého Vojtecha, obzvlášť na zrušenie členstva v roku 1953. Pútnik svätovojtešský predstavuje aj jubilujúcich verbistov, ktorí na Slovensko zavítali pred sto rokmi; zaostruje na literárny skvost Manzoniho román Snúbenci, reportér Pavol Kall pozýva spoznávať ručnú výrobu papiera a historik Róbert Letz ponúka reflexiu o troch desaťročiach samostatného Slovenska. Zaujímavé publicistické či duchovné texty opäť sprevádzajú básne slovenských i zahraničných poetov a krásnymi ilustráciám prispela do aktuálneho vydania akademická maliarka Táňa Svatošová-Cipárová. V čísle si na svoje prídu aj deti a lúštitelia, gazdinky potešia recepty a tipy našich predkov zo starých Pútnikov.
Podielová kniha členov Spolku svätého Vojtecha na rok 2023.
Recenzie
Malá poetka z Lisieux
Text: Matúš Marcinčin
Básnická tvorba svätej Terézie od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre patrí k najmenej známym stránkam jej života. Akoby ostala v tieni majstrov poézie veľkej karmelitánskej tradície, na ktorú vedome nadväzovala. Tak Terézia z Avily, ako aj Ján z Kríža predstavujú dnes vrcholy španielskej barokovej poézie. Ako hlbokí mystici sa svojimi básňami snažili vysloviť nevysloviteľné, až zastali na prahu ticha. Terézia z Lisieux sa aj v poézii rozhodla pre vlastnú malú cestu.
Pred svojím vstupom do karmelitánskeho rádu nenapísala ani jednu báseň. V kláštore sa básnickej tvorbe venovala spravidla len na žiadosť svojich spolusestier, málokedy napísala niečo spontánne z vlastnej vôle. Terézii sa písanie nikdy nestalo cieľom samým osebe. Básnická tvorba bola pre ňu len jednou z foriem služby druhým. Najčastejšie predstavovala originálny dar pri príležitosti životných či rehoľných výročí ostatných sestier v kláštornej komunite. Dohromady je autorkou približne šesťdesiatich básní rôznej umeleckej hodnoty. Prínos Teréziiných veršov často spočíva vo vzájomnom dopĺňaní sa s jej vlastným životopisom, ktorý nazvala príznačne Dejiny duše. Svojimi básňami odkrýva zákutia a záhyby vlastného vnútra. Volí si zrozumiteľný spôsob a prístupnú formu. V dialektickom kontraste so svojimi veľkými karmelitánskymi predchodcami sú všetci spolu vzácnym a originálnym znakom katolíckeho univerzalizmu, ktorý dokáže obsiahnuť celé univerzum – aj to poetické.
