Ukážka z knihy
Nič nemôže nahradiť osobnú skúsenosť
V komunikácii nemôže nič úplne nahradiť osobnú skúsenosť. Niektoré veci sa možno naučiť len tak, že ich zažijeme. Nekomunikujeme totiž len slovami, ale aj očami, tónom hlasu, gestami. Ježišova silná príťažlivosť pre tých, čo ho stretli, závisela od pravdivosti jeho ohlasovania, ale účinok toho, čo hovoril, bol nerozlučne spätý s jeho výzorom, jeho postojmi a dokonca aj s jeho mlčaním. Učeníci nielen počúvali jeho slová, ale hľadeli na neho, keď hovoril. Totiž v ňom sa vtelené Logos – Slovo stalo tvárou, neviditeľný Boh sa dal vidieť, počuť a dotýkať sa ho, ako píše sám Ján (porov. 1 Jn 1, 1 – 3). Slovo je len vtedy účinné, ak ho „vidíme“, ak nás vtiahne do skúsenosti, do dialógu. Z tohto dôvodu zohráva podstatnú úlohu výzva: „Poď a uvidíš!“
Pomyslime len na to, koľko prázdnych rečí aj dnes existuje v každej oblasti verejného života, v obchode i v politike. „Vie hovoriť o všetkom a nepovedať nič. Jeho dôvody sú dve zrnká pšenice v dvoch kopách pliev. Treba celý deň na to, aby si ich našiel, a keď ich nájdeš, nestálo za to ich hľadať.“ Ostré slová anglického dramatika platia aj pre nás, kresťanských hlásateľov. Dobrá zvesť evanjelia sa vo svete šíri vďaka osobným stretnutiam s ľuďmi, od srdca k srdcu. Sú to muži a ženy, ktorí prijali rovnaké pozvanie – „poď a uvidíš!“ – a ostali zasiahnutí „väčšou“ ľudskosťou, ktorá žiarila v tvári, v slovách a gestách ľudí, čo svedčili o Ježišovi Kristovi. Všetky prostriedky sú dôležité a veľký hlásateľ, ktorý sa volal Pavol z Tarzu, by určite využil e-maily i sociálne siete. No bola to jeho viera, nádej a láska, čo zapôsobilo na jeho súčasníkov, ktorí ho počuli kázať a mali to šťastie stráviť s ním nejaký čas, vidieť ho počas zhromaždenia alebo pri osobnom rozhovore. Na miestach, kde sa nachádzal, videli a overili si, nakoľko pravé a pre život plodné je ohlasovanie spásy, ktoré z Božej milosti prinášal. A rovnako tam, kde tohto Božieho spolupracovníka nebolo možné stretnúť osobne, svedčili o jeho spôsobe života v Kristovi tí učeníci, ktorých tam poslal (porov. 1 Kor 4, 17).
„V našich rukách sú knihy, v našich očiach sú fakty,“ hovoril sv. Augustín, keď ľudí vyzýval, aby si v realite overili proroctvá nachádzajúce sa vo Svätom písme. Lebo evanjelium sa deje aj dnes zakaždým, keď vidíme žiarivé svedectvo ľudí, ktorých život sa po stretnutí s Ježišom zmenil. Už viac ako dvetisíc rokov trvá reťaz stretnutí, v ktorej sa odovzdáva fascinácia kresťanským dobrodružstvom. Výzva, ktorá na nás čaká, spočíva v tom, aby sme komunikovali stretávajúc sa s ľuďmi tam, kde sú, a akí sú.
Pane, nauč nás vychádzať zo seba samých
a vykročiť na cestu hľadania pravdy.
Nauč nás ísť a vidieť,
nauč nás počúvať,
aby sme v sebe nepestovali predsudky,
aby sme nerobili urýchlené závery.
Nauč nás ísť tam, kde nikto nechce ísť,
nájsť si čas na to, aby sme pochopili
a sústredili sa na podstatné,
aby sme sa nenechali rozptyľovať zbytočnosťami,
dokázali odlíšiť klamné zdanie od pravdy.
Daj nám milosť spoznať tvoje príbytky vo svete
a čestne vyrozprávať, čo sme videli.
