Pastoračné obrátenie je jednou zo základných tém „novej etapy evanjelizácie“, ktorú má dnes Cirkev podporovať, aby sa kresťanské spoločenstvá stávali čoraz viac pulzujúcimi centrami stretnutia s Kristom.
Situácie opísané v tejto inštrukcii predstavujú vzácnu príležitosť na pastoračné obrátenie v misijnom zmysle. Sú v podstate pozvaním pre farské spoločenstvá, aby vyšli zo seba samých, a ponúkajú aj nástroje na reformu farských štruktúr, zameranú na nový štýl spoločenstva a spolupráce, štýl stretnutia a blízkosti, milosrdenstva a starosti o ohlasovanie evanjelia.
Ukážka z knihy
V. Spoločenstvo spoločenstiev: farnosť, ktorá integruje, evanjelizuje a všíma si chudobných
27. Cieľom misijného a evanjelizačného pôsobenia Cirkvi je vždy Boží ľud ako celok. Kódex kánonického práva zvýrazňuje, že farnosť sa neidentifikuje s budovou alebo súborom štruktúr, ale s konkrétnym spoločenstvom veriacich, ktorého vlastným pastierom je farár. V tejto súvislosti pápež František pripomenul, že „farnosť je prítomnosťou Cirkvi na konkrétnom území; miestom načúvania Božiemu slovu a rastu kresťanského života; miestom dialógu, ohlasovania a štedrej lásky; miestom adorácie a slávenia“, a potvrdil, že farnosť je „spoločenstvo spoločenstiev“.
28. Jednotlivé zložky, z ktorých sa skladá farnosť, majú tvoriť spoločenstvo (communio) a jednotu. V miere, v akej si každý uzná svoju komplementárnu úlohu a dáva ju do služby spoločenstvu, na jednej strane vidieť, ako sa plne uskutočňuje služba farára a ďalších spolupracujúcich kňazov ako pastierov, a na druhej strane zas vyniká osobitosť rôznych chariziem diakonov, zasvätených osôb a laikov, pretože sa každý usiluje o budovanie jedného tela (porov. 1 Kor 12, 12).
