Kniha fotografií Na chválu Stvoriteľa už na prvý pohľad pozýva žasnúť, obdivovať tvorstvo a chváliť jeho Pôvodcu. Pôsobivé fotografie slovenskej fauny a flóry Ivana Kňazeho (1946), zanieteného ornitológa, spisovateľa a fotografa prírody, dopĺňajú myšlienky pápeža Františka z encykliky Laudato si´( LS, Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov a mieste človeka v ňom. Svätý Otec František, podobne ako jeho predchodcovia Ján Pavol II. a Benedikt XVI., pripomína, že autentický ľudský rozvoj má morálny charakter a predpokladá plné rešpektovanie človeka, musí však venovať pozornosť aj prirodzenému svetu a brať ohľad na prirodzenosť každej bytosti a na jej vzájomnú spojitosť v usporiadanom systéme: „... ak sa cítime intímne spojení so všetkým, čo existuje, spontánne z toho vyplynie striedmosť a starostlivosť“ (LS 11).
Vášnivý fotograf prírody Ivan Kňaze má na svojom „loveckom“ konte tisícky fotografií zvierat od hmyzu až po šelmy a o svoje skúsenosti zo živočíšnej ríše sa už tri desaťročia delí prostredníctvom kníh. Doteraz mu vyšli takmer tri desiatky publikácií od tých najmenších až po veľké obrazové encyklopédie. Svoje snímky neupravuje, prezentuje, čo skutočne zachytil, lebo práve v tom spočíva hodnota prírodnej fotografie.
Ukážka z knihy
„Buď pochválený, môj Pane,“ spieval svätý František z Assisi. V tomto krásnom chválospeve nám pripomínal, že náš spoločný domov je ako sestra, s ktorou sa delíme o existenciu, aj ako krásna matka, ktorá nás prijíma vo svojom náručí: „Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru, matku zem, ktorá nás živí a stará sa o nás a vydáva rozličné plody s pestrofarebnými kvetmi i trávu.“ (LS 1)
V židovsko-kresťanskej tradícii povedať „stvorenie“ je viac než povedať príroda, pretože sa to týka Božieho plánu lásky, kde každé stvorenie má svoju hodnotu a svoj význam. Príroda sa často poníma ako systém, ktorý sa analyzuje, chápe a riadi, ale stvorenie možno pochopiť iba ako dar, ktorý vychádza z otvorenej ruky Otca všetkých, ako realita osvietená láskou, ktorá nás zvoláva k univerzálnemu spoločenstvu. (LS 76)
Vnímať každé stvorenie, ktoré spieva chválospev o svojej existencii, znamená žiť s radosťou v Božej láske a nádeji. (LS 85)
V prvom rozprávaní o diele stvorenia v Knihe Genezis Boží plán zahrnuje stvorenie ľudstva. Po stvorení muža a ženy sa hovorí, že „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (Gn 1, 31). Biblia učí, že každá ľudská bytosť je stvorená z lásky, na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1, 26). Toto tvrdenie poukazuje na nesmiernu dôstojnosť každého človeka, ktorý nie je len niečím, ale niekým. Je schopný sa poznávať, byť pánom seba samého, slobodne sa dávať vstupovať do spoločenstva s inými osobami. (LS 65)
Aká úžasná istota je vedieť, že život nijakého človeka sa nestráca v zúfalom chaose, vo svete riadenom čírou náhodou alebo nezmyselne sa opakujúcimi cyklami! Stvoriteľ môže povedať každému z nás: „Skôr než som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa“ (Jer 1, 5). Boli sme počatí v srdci Boha, a teda každý z nás je plodom Božej myšlienky. Každý z nás je chcený, každý je milovaný, každý je nevyhnutný. (LS 65)
