Pokoncilová alebo biblická krížová cesta sa od klasickej pobožnosti líši iným typom zastavení, i keď aj ona zachytáva najdôležitejšie udalosti Ježišovho života od Poslednej večere až po jeho zmŕtvychvstanie. V duchu Direktória o ľudovej zbožnosti a liturgii pozýva modliacich zahĺbiť sa do jednotlivých fáz Ježišovho utrpenia, nekončí sa však pochovaním Pána Ježiša a uložením jeho tela do hrobu, lež spomienkou na jeho zmŕtvychvstanie. Text tejto krížovej cesty je plný viery a nádeje, preniknutý úprimnou láskou k tomuto nábožnému cvičeniu.
Ukážka z knihy
14. zastavenie
Hrob plný života
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Niektorí už tušili, že prvý deň po sobote jedným radosť pokazí a druhým ju vyvolá. Preto za každú cenu bolo potrebné ustrážiť svoj plán pred Božím, noc smrti pred ránom vzkriesenia, Ježiša pred ľuďmi. Nepodarilo sa!
Už od úsvitu bol veľkonočný deň nabitý očakávaním; ostro sledovaný hrob sa vyprázdnil od smrti a naplnil životom, takže každý, kto tomu uveril, mal v sebe život. A predsa mnohí dodnes zostávajú stáť pred týmto prázdnym hrobom a nedokážu prijať Vzkrieseného. Ježišov hrob sa stal najprovokujúcejším hrobom na svete, pretože chce počuť odpoveď na otázku: Prečo stále hľadáme mŕtveho medzi živými a živého medzi mŕtvymi?
Pred týmto prázdnym Kristovým hrobom vyslovme aj jednu prosbu za svoj budúci hrob, aby bol nielen rovnako prázdny, ale aby aj naše porušené telo bolo vzkriesené k večnej blaženosti.
K.: Vzkriesený Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.
